Predstavitelia konzervatívnych kruhov okolo organizácie „Sons of the American Revolution /SAR/ napr. H. Smith však usudzujú, že k akejsi totálnej ruskej ofenzíve na Ukrajine nemusí dôjsť nikdy. Rusom totiž na úspešný postup a víťazstvo postačí robiť to, čo robia aj dnes: ruskou artilériou, raketovými a leteckými silami mlieť a „demilitarizovať“ ukrajinského protivníka, odrážať protiútoky a po vysilení ukrajinského odporu na tom ktorom úseku frontu za pomoci vagnerovcov a kadyrovových Čečencov nenáhlivo pomaly obsadzovať mestá a obce jedny po druhom.
Rusi podľa SAR takto šetria svoje materiálne a ľudské zdroje, minimalizujú straty a provokujú OS UA ku protiútokom, plodiacim iba nové a nové hory mŕtvych protivníkov. Rusi túto taktiku začali používať pár týždňov po zahájení ŠVO,- keď zistili. že ukrajinský odpor bude silný, no najmä potom, keď zistili, že na Ukrajine nemajú Rusi dočinenia s bojom proti Ukrajine, ale proti USA, NATO a kolektívnemu Západu ako takému.
Od momentu, keď Rusi pochopili, že nebojujú s Ukrajinou ale sú vo vojne so Západom, zmenili stratégiu a prestavali svoje vojenské aktivity, ekonomiku a fungovanie spoločnosti na dlhú opotrebovaciu vojnu. Rusi akceptovali, že sa studená a skrytá vojna Západu proti nim zmenila na vojnu horúcu, čoraz viac otvorenú. V tejto vojne sa už vecné /finančné, výrobné, vedecko-výskumné, diplomatické a i./ štruktúry Západu konfrontujú s vojenskými, výrobnými a ekonomicko-spoločenskými štruktúrami Ruska. Zbraňové systémy Západu sa zhruba od leta 2022 boria so zbraňovými systémami Ruska. Ľudská sila Západu je prevažne „najatá“ , ukrajinská – no podiel bojovníkov z krajín NATO je v nej stále vyšší a vyšší.
Ak by na Ukrajine Rusi bojovali iba s OS UA, bojové strety sa už dávno skončia prímerím a kapituláciou Ukrajiny. Na víťazné skončenie bojov by Rusko zrejme naozaj použilo veľkú vojenskú ofenzívu. V konfrontácii s NATO by však obsadenie Odessy, Dnepropetrovska, Krivého Rogu, Zaporožia, Charkova, Kyjeva a pod. Rusom veľmi nepomohlo. Naopak, úderné sily OS RF by museli byť použité na pacifikáciu pomerne veľkého ukrajinského územia. Rusi si svoje hlavné sily veľmi šetria. A čakajú.
Načo Rusi čakajú ? V prvom rade na to, že ďalším zomieľaním OS UA a stratou motivácie Západu k neustálemu vyzbrojovaniu a finančnej podpore Kyjeva dotlačia ukrajinskú spoločnosť k revolte proti Zelenského vláde a následne ku krachu jeho režimu. V druhom rade Rusi čakajú, kým sa Západ vojensky, spoločensky a finančne tak vyničí, tak zoslabne, že bude ochotný pristúpiť ku tomu, čo je od začiatku hlavným cieľom ruskej akcie na Ukrajine: k ROKOVANIAM o prímerí a zmluvám, poskytujúcim Rusku bezpečnostné záruky a obnovujúcim normálne obchodné a politické vzťahy.
Pôvodným cieľom ruskej ŠVO na Ukrajine bola demilitarizácia a denacifikácia. Na demilitarizáciu Ukrajiny Rusom netreba dobyť Kyjev či Ľvov. Postačí im aj postupné, pomalé a vytrvalé mletie ukrajinskej armády, jej vojakov a jej techniky, na Donbase, pri Dnepri a Charkove. Denacifikáciu si v istej fáze krachu kyjevského režimu urobia Ukrajinci aj sami. Rusom stačí, keď tomuto procesu budú z diaľky napomáhať a keď sa antinacistický charakter nového kyjevského režimu dostane do mierovej zmluvy RF a UA.
Potom, čo zhruba od mája-júna masovo vstúpil do vojny proti Rusku aj kolektívny Západ, stanovili si v Kremli aj nové ciele. Po prvé, Rusi zistili, že je pre nich výhodnejšia otvorená ako skrytá konfrontácia s USA a NATO. Veď čo mali Rusi z relatívneho mieru, keď v jeho priebehu Západ proti nim neustále približoval svoje vojenské základne, provokoval proxy vojny, posúval hranice NATO a rakety NATO takmer až na moskovské predmestia. Dnes je situácia jasná. Západ sa pokúša vojenskou silou zničiť či aspoň rozdeliť jeho územie a ovládnuť jeho prírodné, materiálne a ľudské zdroje. Rusko bolo prinútené prestať sa hrať na korektnú diplomaciu, na obchodnú spoluprácu, na spoločné pan-humánne hodnoty. Rusko v priebehu leta 2022 prestavalo svoje spoločenské a ekonomické štruktúry na vojnový stav. Hra na mier so Západom je preč. Nastúpil zápas Rusov za prežitie Ruska a ruského sveta.
Boj medzi Západom a Východom, medzi anglo-americkým a ruským svetom beží už stáročia. Zvyčajne latentne, no tu a tam sa zmení na explózie otvorenej konfrontácie. Dnes sme svedkami jednej takejto otvorenej konfrontácie. Dokedy bude trvať a ako skonči, – nevedno. Isté je len to, že proces konfrontácie bude dlhý a zdrojovo náročný.
A čo my tu na Slovensku ? Nuž dúfajme aspoň v to , že sa teplota tohto stretu bude pozvoľna znižovať. A aby tak ako v minulosti vojna Západu s Východom skončila /aspoň dočasným/ mierovým rokovaním. A obojstranne prijateľným MIEROM.
Zdroj: https://trikopce.blog.pravda.sk/2023/01/30/cas-hra-v-prospech-rusov/
