Vianoce - ukradnutý sviatok, resp. sviatky konzumu a gýča

Podľa staroslovanskej mytológie je zimný slnovrat chvíľa, kedy slnko zostúpi na najnižší bod oblohy a deň je najkratší v celom roku, preto sa nazýva Kračún.

A práve v okamihu, keď Slnko na Kračún zapadá, umiera Dažbog, syn Svarogovv. Nastávajú noci, vládne tma svojou najväčšou mocou. Zima víťazí nad letom, nastáva čas odpočinku, vláda Moreny. Ale nič v prírode sa nikdy nezastaví, túto noc splodí Svarog, boh ohňa, svojho syna, boha Slnka Dažbog, znova.

A pri rannom brieždení zbadá svet opäť Božice, novo zrodeného Dažboga. Je to dôkaz, že po zime príde opäť jar, že po čase utrpenia príde opäť doba hojnosti. Dažbog Svarožič je zatiaľ slabý a vláda zimy trvá ďalej, ale nebude to už dlho a Svarožič v podobe mladíka Jarovíta zvrhne na začiatku jari Moranu jej krutovládu.

Dažbog, boh Slnka, nám dáva to, čo potrebujeme k životu, jeho darom je teplo a svetlo a tiež radosť, ktorú nám pôsobí dotyk jeho lúčov. Len vďaka nemu môže dozrieť úroda a plne si zasluhuje našu úctu.

Počiatok Vianoc v upadajúcom Ríme

Kresťania si od počiatku zvolili šikovné Public relations pre svoje videnie sveta a jeho stvorenie. Na pôvodné tzv. pohanské sviatky namontovali sviatky svoje a patrične k tomu upravovali aj svoje legendy v Biblii.

V Ríme sa od roku 275, na príkaz cisára Aureliana, slávil sviatok Narodenia Slnka. Niekedy po roku 300 n.l. ale silnejúca kresťanská cirkev previedla pohanský sviatok na tradičný sviatok oslavy Ježišovho narodenia, 25. decembra. V knihe Johna Williama, History of the Intellectual Development of Europe sa píše:
"Vy slávite vznešené sviatky pohanov ... a čo do spôsobu, tie ste si prisvojili bezo zmien. Ničím sa nelíšite od pohanov, len že máte oddelené od nich svoje zhromaždenia."

Prvú historickú zmienku o oficiálnych vianočných oslavách kresťanských máme v kalendári Gréka Furia Dionysia Philocala z roku 354.

V piatom storočí bol tzv. Boží Hod už významným sviatkom, dokonca ním začínal liturgický rok a v roku 529 cisár Justinián zakázal v tento deň pracovať. Koncil v Agde roku 506 nariadil kresťanom, aby v tento deň chodili k svätému prijímaniu. Koncil v Tours roku 567 potom ustanovil dvanásťdenné sviatočné obdobie od Božieho Hodu do Troch kráľov.

Tento kresťanský sviatok bol postupne projektovaný do všetkých kresťanských cirkví v Európe. Ale v 16. storočí, dobe počiatkov reformácie cirkvi, bola na mnohých miestach Európy nielen zrušená svätá omša, ale obmedzili sa aj vianočné sviatky. V Škótsku dokonca boli od roku 1583 zákonom zakázané a v Anglicku prišiel zákaz v roku 1647 po odhlasovaní anglickým parlamentom. V ten čas chodili po uliciach miest hliadky, ktoré kontrolovali nariadenia.

V strednej Európe sa po nesmierne tragickom období tridsaťročných vojen vracia násilnou cestou katolícka cirkev k moci a s ňou aj svätá omša a Vianoce.

Protestanti boli v mene "pravdivejšej" cirkvi vyhosťovaní z krajiny alebo zabíjaní.

Od 16 storočia sa objavujú zmienky o stavaní Betlehemu

Betlehem si ľudia stavali predovšetkým doma a od roku 1562 aj v kostoloch.

V hebrejčine slovo Bet Lechom znamená dom chleba, ale tiež dom (boha) Lachama. Od nepamäti sa tak volala malá judejská dedina ležiaca necelých 12 km od mesta Jeruzalema. Narodili sa v nej podľa povesti starozákonný kráľ Dávid a Ježiš Kristus.

Ale možno tiež neviete, že niektoré zvyky okolo Vianoc vlastne ani nie sú v pravom slova zmysle ľudové.

Tak trebárs súčasnú podobu červenobieleho Santa Klausa vymyslela reklamná agentúra pre Coca Colu. Santa Klaus, ako reklamná figúra, uzrela svetlo sveta okolo roku 1920. Je ale pravdou, že už pred rokom 1890 sa v amerických časopisoch objavovala kreslená postava dosť podobná dnešnému Santovi.

Tradícia zdobenia stromčeka je zase len obyčajný meštiansky zvyk, ktorý u nás začal niekedy v 18. storočí.

Lenže vtedy sa stromčeky vešali k stropu za špičku a buď sa nezdobili vôbec alebo len veľmi málo. Tento zvyk je zapísaný v brémskej kronike z roku 1570.

Vianoce a nákupná horúčka novodobých odpustkov

V súčasnosti sa sviatok vydarene pretavil do tradície viditeľne prihlúpleho konzumu, imbecilnych úsmevov, gýčovitých farebných svetielok. Nakupovanie darčekov pripomína hysterické skupovanie odpustkov v stredoveku, ako by sme sa drahými darčekmi a tonami jedla aj pitia zbavovali zodpovednosti za vlastné hriechy.

Ronald Hutton vo svojej knihe o britských rituáloch počas roka "The Stations of the Sun" (1996), píše:
"Nariekať, že sú Vianoce príliš komerčné, to je už tiež tradícia."
Lenže tá vianočná tradícia sa tiahne viac ako sto rokov. Už v roku 1897 si George Bernard Shaw sťažoval, že vianočné oslavovanie vnucujú obchodníci a novinári "neochotnému a znechutenému národu".

Zabudli sme totiž príliš rýchlo na hlavný odkaz zimného slnovratu, ktorý bol, a dúfam, že pre mnoho ľudí stále je, posolstvom a symbolom pokračujúcej priateľskej pospolitosti pre ďalšie obdobie.

Zdroj: http://www.voltaire.netkosice.sk/index2.html