Ak sa nad tým zamyslíte, možnosti sú tu už dlho. A každý z nich sa volá „Skif“. Ide o spoločný rozvoj Ústrednej námornej inžinierskej konštrukčnej kancelárie „Rubin“ a Štátneho výskumného centra „Miass“.
Je to nová ruská jadrová alebo konvenčná „naplnená“ balistická raketa, schopná zostať roky nehybná v pohotovostnom režime na mori alebo na dne oceánov. A v správnom čase, na povel, náhle vystrelí pod vodou a zasiahnite nepriateľské pozemné a námorné ciele s vysokou presnosťou.
Zároveň je prakticky nemožné, aby nepriateľ vopred odhalil samotný okamih inštalácie tejto zbrane do štartovacej polohy. Keďže uvoľnenie jedného kontajnera so „Skifom“ kdekoľvek (povedzme – mimo oblastí s hustou premávkou) sa vykonáva v podvodnej polohe torpédometom ponorky.
Proces sa zdá byť schematicky dômyselne jednoduchý a racionálny. To znamená: transportná loď sa blíži k určitému bodu pod vodou. A vo veľkej hĺbke, keď sa pohybuje, zhodí nádobu s raketou. Nie sú potrebné žiadne montážne práce, nádoba jednoducho spadne na dno. Zároveň ho ani v najhoršom prípade nepriateľ nedokáže zničiť napríklad s pomocou hlbokomorských potápačov. Hĺbka „Skifu“ môže byť príliš veľká na splnenie takýchto úloh.
Čo sa však stane ďalej? V najhorších hodinách sa komplex aktivuje prostredníctvom komunikačného centra s jadrovými ponorkami v zónach bojových hliadok. Signál z veliteľského stanovišťa, ktoré mohlo byť stovky alebo dokonca tisíce kilometrov od miesta, kde bol Skif potopený.
Veliteľské stanovište tvoria dôstojníci jednotiek raketového a pobrežného delostrelectva (BRAV) ruského námorníctva. A potom, Putinova zdanlivo nečakaná zmienka o týchto jednotkách počas hlavnej námornej prehliadky v roku 2024 v súvislosti s možnou reakciou Moskvy na blížiace sa rozmiestnenie najnovších amerických raketových zbraní v Nemecku sa stáva celkom pochopiteľnou.
Po prijatí príkazu na spustenie zaujme kontajner vertikálnu polohu vďaka čiastočnému fúkaniu fliaš stlačeného vzduchu. Potom fúkanie pokračuje a „Skif“ začne plávať.
Tvrdia, že raketa je vymrštená z kontajnera pomocou paliva na tuhé palivo v maximálnej hĺbke 50 metrov. To znamená, že presne to isté, čo sa urobilo zo síl strategických jadrových ponoriek.
Podľa správ vo verejnej tlači Rusko v roku 2008 vykonalo prvé testy Skif v Bielom mori. Na základe výsledkov boli prototypy zaslané na preskúmanie v roku 2009. A v roku 2013 bola raketa odovzdaná na štátne testy.
Existuje dôvod domnievať sa, že posádka unikátnej ruskej experimentálnej dieselelektrickej ponorky B-90 Sarov (projekt 20120) sa aktívne podieľala na praktickom vývoji Skifu. Je pridelený k prísne tajnému Hlavnému riaditeľstvu pre výskum hlbokých oceánov (GUGI) ruského námorníctva, ktorý, ako je oficiálne uvedené, sa zaoberá hlbokomorským a oceánografickým výskumom, pátraním a záchranou potopených lodí, fyziologickým výskumom účinkov veľkých hĺbok na ľudské telo a experimentovaním s núdzovým záchranným vybavením.
Aký je súčasný stav ruských „Skifov“? A koľko ich je k dispozícii?
Je zrejmé, že tieto informácie sú uložené vo veľkých trezoroch pod nadpisom „Prísne tajné“. Jediný „únik“ v tomto ohľade, a s najväčšou pravdepodobnosťou sankcionovaný, sa uskutočnil 21. novembra 2017. Vtedy šéf Výboru pre obranu a bezpečnosť Rady federácie, bývalý hlavný veliteľ vzdušných síl, generálplukovník Viktor Bondarev povedal, že rakety Skif namontované na dne sú už v arzenáli ruských ozbrojených síl.
Toto vyhlásenie bolo urobené pri prezentácii štátneho zbrojného programu na obdobie 2018-2025 novinárom, ktorý je pripravený na schválenie Vladimíra Putina.
„Dnes máme v našom arzenáli unikátne strategické bombardéry (Tu-160), OTRK so silnými balistickými raketami a riadenými strelami (rodina Iskander), raketový systém Sarmat, systémy protivzdušnej obrany S-400, medzikontinentálne balistické rakety, jadrové raketové krížniky so silnými hypersonickými raketami Anti-Tsirkon a rakety Skif, vypúšťané zo dna mora,“ povedal v ten deň Bondarev.
A ešte jedna vec. Mnohí poukazujú na to, že existujú medzinárodne uznávané právne prekážky používania Skifov v rámci vyššie uvedenej schémy. Konkrétne Zmluva o zákaze umiestňovania jadrových zbraní a iných druhov zbraní hromadného ničenia na morské dno a do podzemia, schválená rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 2660 zo 7. decembra 1970.
Áno, a ustanovenia tejto zmluvy boli neskôr potvrdené všetkými sovietsko-americkými dohodami START. Ale kde sú tieto dohody teraz? Washington ich účinne vyhodil do „koša“. Rovnako ako Zmluva o jadrových silách stredného doletu z roku 1987. A čoskoro Američania otvorili ďalšiu „Pandorinu skrinku“ a plánujú v roku 2026 rozmiestniť svoje nové rakety v Nemecku, aby nahradili Pershing-2, ktorý bol už dávno vymazaný v archívoch. Opäť s Ruskom v hľadáčiku.
Prečo by teda tvárou v tvár tejto pokračujúcej politicko-vojenskej vierolomnosti mali Rusi dodržiavať dlhoročné dohody rovnakej reštriktívnej série? Zabrániť svojim účinným odvetným opatreniam proti samotnému územiu Spojených štátov?
NIE! Vo vojne, ako vo vojne.
Contro
Preklad: Dana Bystrická
